Zapojenie vychádza z pôvodného detektora zaplavenia publikovaného v tomto článku.
V pôvodnom zapojení spínal detektor priamo GSM bránu, ktorá následne volala na mobil a posielala SMS o zaplavení. V rámci domácej automatizácie som na prívod studenej a teplej vody do bytu namontoval servopohony, ktoré pri odchode z bytu uzavrú prívod vody. Pre prípad zaplavenia, keď je voda otvorená (v noci) som potreboval modul, ktorý vie servopohony automaticky uzavrieť a nechá ich uzavreté až do resetu obsluhou. Druhý výstup ale bude aktívny len počas doby aktivácie záplavového čidla.
Schéma zapojenia detektoru zaplavenia
Na svorky označené "sonda" sa pripojí čidlo tvorené 2 nerezovými elektródami, ktorá sú umiestnené v požadovanej výške nad podlahou. Na svorky je možné zapojiť viacero čidiel, v mojom prípade boli 4ks. Kábel je vhodné viesť v čo najmenšom súbehu so silovými káblami a mimo zdrojov rušenia. RC člen tvorený R1 + C1 zabezpečuje odolnosť proti rušeniu naindukovanému na vstupe a oneskoruje vypnutie relé na cca 10s po umiestnení sondy mimo vodu. R1 je v SMD prevedení umiestnený zo strany spojov.
Elektronika detektora zaplavenia v OBO krabici
Pre jednoduchosť zapojenia som použil 2ks relé, ktoré som mal po ruke - ide o typ FINDER 40.52 s cievkou 12VDC a 2x prepínacím kontaktom.
Relé K1 zostane po zaplavení zopnuté až do odpojenia napájania. Svieti červená LED2. Jeden prepínací kontakt premosťuje C-E tranzistora Q3, druhý prepínací kontakt tvorí výstup. Ten ovláda servopohony vody. Aretácia výstupu je z dôvodu, aby výstup necykloval (ak voda spod snímača po zavretí odtečie, servopohony by sa opäť otvorili, pustili vodu a tak dookola....). Relé K2 je aktívne len počas trvania zaplavenia - svieti žltá LED3 . Na DPS som použil len 1 prepínací kontakt. Zelená LED1 indikuje prítomnosť napájania.
V priloženom archíve je návrh DPS (jeden je zrkadlovo otočený, druhy nie - treba zvoliť variantu podľa spôsobu výroby DPS) - DPS obsahuje 1 prepojku.
| Dopredu > |
|---|
